Koncentračné tábory - hrôza minulosti

Pošlete nám svůj recept Sdílet na Facebooku
17. 08. 2018
„Túto bránu už nikdy neprekročíte, odtiaľto sa dostanete jedine ak cez komín krematória.“ Takýmito slovami vítali väzňov vo vyhladzovacích táboroch ku koncu druhej svetovej vojny Hitlerovi prívrženci. V čej hlave sa nápad masívneho vraždenia „neplnohodnotných ľudí“ zrodil? Ako fungovali koncentračné tábory? Kto je za hrôzu druhej svetovej vojny zodpovedný?

ADOLF HITLER

Keď dňa 30. januára 1933 zasadol Hitler na kreslo ríšskeho kancelára, začalo sa v Nemecku obdobie temna a ľudia nemali možnosť uniknúť zo všade siahajúcich pazúrov smrti. Hitler veril tomu, že jediná dokonalá a hodnotná „rasa“ ľudí je Nemecká a ostatní, obzvlášť židia, ale aj Slovania, Juhoslovania, či Poliaci sú tí, od ktorých treba v záujme dobra Zem očistiť. V tomto duchu sa niesla celá jeho vláda a všetky kroky, ktoré počas nej podnikol.

TÁBORY

Rozlišovalo sa viacero druhov táborov, v ktorých boli ľudia izolovaní- od koncentračných, kde sa zo začiatku zhromažďovali predovšetkým politicky nepohodlní ľudia, cez pracovné a výchovné, čo mali za cieľ napraviť charakter ľudí ťažkou prácou až po vyhladzovacie tábory- najznámejší z nich je Osvienčim. Tábory vznikali predovšetkým na miestach, kde nikto nebýval, boli odpojené od sveta a nikto ich nemohol objaviť, či sledovať to, čo sa v nich skutočne deje. Prvý koncentračný tábor vznikol už päťdesiat dní po nástupe Hitlerovej vlády. Do roku 1939 sa počet táborov rozrástol na 6- Dachau, Sachsenhausen, Buchenwald, Flossenburg, Mauthausen a tábor Ravensbrück. V priebehu vojny ich už len pribúdalo. Takisto počet likvidovaných osôb a väzňov masívne narastal. Na konci vojny bolo táborov až dvetisíc a menil sa i ich charakter. Kým spočiatku slúžili len na väznenie ľudí, postupne bola ich činnosť hlavne vyhladzovacia.

HLAVNE NENÁPADNE...

Ako zariadiť, aby ľudia nevedeli, čo ich v tábore čaká? Touto otázkou si dlho lámal hlavu Rudolf Höss a predkladal vedeniu neustále lepšie návrhy na to, aby miestnosť smrti vyzerala ako nevinná kúpeľňa. A tak sa vybudovali podzemné miestnosti, aby nebolo počuť vzdychy a búchanie na dvere zomierajúcich. Smrtiace priestory niesli pomenovania ako „dezinfekčná miestnosť“ na čistenie oblečenia, „šatňa“ s lavičkami a vešiakmi, kde si ľudia odložili veci, „kúpeľňa“, do ktorej sa cez „sprchu“ púšťali namiesto vody jedovaté plyny a „kuchynka“- tu mali väzňom po umytí uvariť kávu. Tieto „pacientov upokojujúce efekty“ fungovali naozaj dokonale, pretože väzni pri vstupovaní nekládli žiaden odpor. Službukonajúci dostali za úlohu vstupovať do priestorov spolu s väzňami, žartovať s nimi a sľúbiť im, že o nich bude dobre postarané a po vykonaní hygieny na nich čaká teplá káva. Keď do plynovej komory vstúpil aj posledný väzeň, dvere sa zabuchli a do spŕch sa sypal Cyclon B. Po pár minútach vzlykanie a zúfalé volanie o pomoc ustalo a Nemci vedeli, že prácu vykonali dobre. Rudolf Höss prišiel na to, že uskladňovať telá v spaľovacích jamách je neefektívne a pomalé, a preto dal vybudovať v Osvienčim kremačné pece. Dokázali spopolniť až tri telá naraz a zabezpečili ich rýchle a nenápadné odstránenie.

POKUSY PRIAMO NA ĽUĎOCH

Koncentrácia veľkého množstva ľubovoľným spôsobom usmrtiteľných väzňov predstavovala istú slobodu pri testovaní liekov, či účinku rôznych situácií na človeka ako napríklad vysokej nadmorskej výšky a veľkého atmosferického tlaku. Doktor Klaus Schelling skúmal na väzňoch maláriu, Siegmund Rascher odolnosť na tlak vo výške a účinky zmrazovania na telo človeka. Joachim Mrugowski sa zaoberal testovaním infekcií vyvolaných baktériami a doktor Mengele zdokonaľoval metódy vyvražďovania. Zisťovali sa hranice smrti a to, akú najväčšiu bolesť dokáže človek ešte prežiť. Väčšina väzňov pri pokusoch zomrela.

VŠETKO ĽUDSKÉ TREBA VYUŽIŤ NA ZISK

Likvidovať ľudí bolo povinnosťou, zistilo sa však, že zostatkový materiál je možné veľmi slušne speňažiť. A tak sa na zisk spotrebovalo úplne všetko od kostí až po kožu. Z ľudských vlasov sa tkali prikrývky, textílie i ponožky, zlaté zubné náhrady sa vytrhávali a tavili na šperky, ľudská koža ako veľmi odolná bola vynikajúca na vyrábanie topánok, tašiek, viazanie kníh, či na tabatierky. Pracovníci táborov posielali domov príbuzným zvláštnu pozornosť- mydlá od výmyslu sveta- voňavé, pracie, detské. Z čoho boli vyrobené? Pri spaľovaní tiel sa uvoľňovalo veľké množstvo tuku, po pridaní hydroxidu sodného z neho vznikali kvalitné mydlá, ktoré by bola škoda nespeňažiť. Kosti a popol slúžili ako výborné hnojivo.

KOĽKO ĽUDÍ V NICH ZAHYNULO?

Množstvo ľudí, ktorí podľahli Hitlerovým zverstvám je nevyčísliteľné. Nezávislí bádatelia sa dopracovali k niekoľkým miliónom. Najviac obetí pohltil koncentračný tábor v Osvienčime- až 4. 000 000 obetí, tábor v Treblinke 3. 000 000 väzňov a tábor Majdanek s počtom 1. 400 000 usmrtených ľudí.

Druhá svetová vojna patrila k najhrozivejším udalostiam, na ktoré si ľudstvo spomína. Pohltila až 55 miliónov obyvateľov bez výnimky pohlavia, či veku. Pre vládu neboli ľudia ľuďmi, ale len číslami. Číslami, ktoré treba rýchlo zlikvidovať a pozostatky z nich speňažiť. Dôkazom toho, že čo si velitelia uvarili, to si aj zjedia bolo popravenie Rudolfa Hössa na šibenici v Osvienčime, ktorú dal sám postaviť. A Adolf Hitler? Zrejme nezvládol tlak výčitiek svedomia a v roku 1945 spáchal spolu so svojou manželkou Evou Braunovou samovraždu.

Pre Senior Portál napísala
Martina Halajová


Diskuze

Pokud chcete přidat komentář, musíte se přihlásit, respektive zaregistrovat.

JanaK | 20. 02. 2011, 21:37

Téma, ke kterému snad nemá smysl cokoliv psát. Snad jen že když už se dané věci staly, nechť jsou dostatečným poučením pro dnešní a budoucí společnost.

Na seznam článků

 
 
PŘIHLÁSIT SE REGISTROVAT SE
Zvetsit pismo Vychozi velikost pisma Zmensit pismo
Přidejte se k nám na Facebooku Doporučit známému