Harmónia - kĺuč k duševnému zdraviu (13)

Pošlete nám svůj recept Sdílet na Facebooku
15. 02. 2013
Veď to, ako si nerobiť starosti! Väčšina ľudí si myslí, že starosti patria k životu dospelých. Niektorí si dokonca hovoria, že na bezstarostný život majú nárok len deti. Aj to tie šťastnejšie, o ktoré sa starajú rodičia. Iní ľudia považujú starosti za súčasť zodpovednosti. Možno ste sa aj vy stretli s názorom, že kto si nerobí starosti je považovaný za ľahkomyseľného, nevzbudzuje dôveru a vážnosť.

Ako si nerobiť starosti

 Ďalšia skupina ľudí hovorí: „Pre samé starosti nespím. Som ustarostený(á)k smrti. Mám toľko starosti, že neviem, kde mi hlava stojí.“ Budia dojem nenahraditeľnosti, a tak často nevieme, či sa sťažujú alebo chvália. Sú aj takí, ktorým slúžia starosti na to, aby vzbudili ľútosť. Vypočítavajú, čo všetko im robí starosti, až sú z toho ustatí, ustarostení, a ich blízki ich chtiac-nechtiac ľutujú, lebo si ľútosť často vynucujú.

Starosti nám môžu vyslúžiť i dôležitosť, sympatie alebo sa dajú použiť ako štít proti ľuďom, ktorí od nás niečo chcú. Poznáte to: „Bohužiaľ, nemôžem, mám dosť svojich starostí. Teraz nič nežiadaj, mám veľa starosti. Nemám čas. Jedno je isté ustarostení ľudia nič nepredstierajú, oni to skutočne prežívajú. Každý problém majú vpísaný do tváre, do ich tela. Skúste sa popozerať okolo seba, vo verejnom dopravnom prostriedku, v banke, na pošte... Uvidíte ľudí, čo majú čelo zbrázdené, oči prižmúrené, ústa pevne stiahnuté a celá tvár vyzerá, ako tvár mučeníka. Chrbát ohnutý pod ťarchou starostí, hrudník trpiteľsky prepadnutý, ramená ovisnuté. No povedzte, nevzbudzujú takýto ľudia vo vás ľútosť? Ustarostený človek nemá radosť zo života. Žiaľ sú medzi nami aj takí, čo veria, že starosti sú dedičné a často hovoria: „Matka si tiež zo všetkého robila starosti. Babička sa utrápila k smrti.“ Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že je to pravda. Ale tiež je pravda, že deti kopírujú dospelých, naučia sa takémuto „ustarostenému“ správaniu, preto sa im zdá, že starosti sa dedia z generácie na generáciu.

Čo sú to starosti?

Fakt je, že starosti patria medzi fyzické a duševne škodlivé faktory. Nie sú teda ničím iným než myšlienky, ktoré ako vieme majú nad nami veľkú moc. Dokážu podmieňovať zdravie a chorobu, určovať našu náladu a vytvárať realitu. Preto by sme mali mať na mysli, že šťastný a zdravý život je výsledkom pozitívneho myslenia.

Pokiaľ mám tieto informácie niečo pripomínajú, nič nám nebráni v krátkom zamyslení. Skúsme sa na chvíľu správať, ako advokát, ktorý zbiera materiál, aby obhájil svojho klienta. Položme si nasledovné otázky:

1) S čím si robím starosti?

2) Aký je to problém, a čo ho spôsobuje?

3) Čo môžem urobiť preto, aby som problém eliminoval(a)?

Možno sa to bude zdať niekomu neprijateľné, možno i smiešne, ale rozhodne to pomôže. Skúste. Ak poznáme odpovede na predchádzajúce otázky, môžeme urobiť ďalší krok:

  1. Načrtnime, napíšme si rôzne riešenia

  2. Rozhodnime sa pre to najvhodnejšie

  3. A urobme tak, čo najskôr.

Prestaňme hovoriť o tom, čo nie je v poriadku a hovorme o tom, čo by malo nastať, aby to bolo v poriadku. Tým, že pristúpime k akcii nebudeme mať čas na starosti.

Možno si teraz poviete, že nikto nemá bezstarostný život, a  máte pravdu. Ja osobne pod bezstarostným životom rozumie život bez zbytočných starostí, ktoré nás i všetkých dookola otravujú, a nakoniec , aj tak nevedú k žiadnemu riešeniu.

Na záver mi dovoľte jedno čínske príslovie:

„Ak je v duši svetlo, v človeku je krása.

Ak je v človeku krása v jeho dome vládne harmónia.

Ak v jeho dome vládne harmónia v krajine je pokoj.

Ak je v krajine pokoj vo svete je mier.“

 

Pre Senior Portál napísala Anna Čunderlíková

Nabudúce: Optimizmus, ako spôsob predchádzania stresu

 


Diskuze

Pokud chcete přidat komentář, musíte se přihlásit, respektive zaregistrovat.

Na seznam článků

 
 
PŘIHLÁSIT SE REGISTROVAT SE
Zvetsit pismo Vychozi velikost pisma Zmensit pismo
Přidejte se k nám na Facebooku Doporučit známému