Osobnosti medicíny

Pošlete nám svůj recept Sdílet na Facebooku
08. 05. 2019
Veda napreduje obrovskou rýchlosťou. Zatiaľ, čo v minulosti bol rozsah odborných poznatkov taký úzky, že ho hravo dokázali obsiahnuť dávni filozofi, dnes nie je možné za jeden ľudský život stihnúť ani len prečítať to, čo veda objavila.

A VZNIKLA MEDICÍNA...

Postupne s pribúdaním znalostí sa diferencovali jednotlivé vedné odbory a aj tie sa ešte ďalej špecializovali, takto vznikla aj medicína. Kým na začiatku bolo ošetrovanie a starostlivosť o chorých tápaním v tme, dnes už je liečenie väčšiny chorôb prebádané a vieme nielen to, ako ľudí liečiť, ale aj ako ich vyrobiť, či klonovať. Pravda je taká, že   podrobnejším skúmaním ľudského tela sa nezačalo kvôli zdokonaľovaniu starostlivosti o ľudí, ale kvôli zlepšeniu maliarstva a sochárstva. Umelci sa snažili čo najvernejšie zachytiť výraz tváre, svaly človeka, či cievy, ktoré pod kožou prebiehajú. Na to, aby boli ich diela čo najdokonalejšie, pitvali ľudské telo a jeho jednotlivé štruktúry verne zachytávali priamo počas toho procesu. Možno sa pýtate, ako bolo možné niečo také utajiť pred cirkvou... Predstavte si, že tá pitvy schvaľovala, pretože len tak mohli byť cirkevné maľby absolútne dokonalé.

ČÍNA, EGYPT, GRÉCKO, RÍM

Počiatok medicíny sa datuje práve v týchto krajinách. Pochádzali z nich veľkí vedci ako napríklad Hippokrates. Tento v 4. storočí pred naším letopočtom pozoroval ľudí, ich telové tekutiny a na jeho počesť absolventi medicíny do dnešných vekov skladajú Hippokratovu prísahu, čo ich viaže oddane liečiť a slúžiť ľuďom počas celého života. Aristoteles mapoval všetky biologické poznatky, ktoré boli dostupné v tomto období. V druhom storočí pred našim letopočtom sa zapísal do dejín významný rímsky lekár gréckeho pôvodu Galenos. Jeho poznatky a prínos medicíne zostal dlho neprekonaný.

PITVY MALI ROZHODUJÚCI VÝZNAM

V stredoveku sa medicína dostala pod vedenie mníchov a jej vývoj sa dramaticky zastavil. Obrat nastal až v 16. storočí. Vesalius vyvrátil niektoré nesprávne Galenove tvrdenia. Vytvoril Šesť anatomických tabúľ, objasnil v nich štruktúru a morfológiu ľudského tela. Pri pitvách mu asistoval a maľoval uznávaný maliar Giovanni S. Calcara. V roku 1540 sa mu podarilo obnoviť dýchanie človeka zavedením trstinovej rúrky do hrtana. Veľmi významný vedec William Harvey preskúmal krvný obeh človeka, prišiel na to, že krv v tele neustále prúdi a obnovuje sa, nikdy sa nestratí a nie je nenávratne pohlcovaná orgánmi, ako tvrdil Galenos. Gabrielle Fallopio, profesor anatómie, čo objavil nové štruktúry v ľudskom tele- vajíčkovod, kanál tvárového nervu, očné svaly a bubienok. Vajíčkovod je dodnes nazývaný podľa svojho objaviteľa ako fallopiánska tuba. Krvným obehom v m ozgu sa zaoberal Thomas Willisi. Objavil mozgovú cievnu sústavu, okruh toku krvi nazývaný circulus Willisi. Miguel Serveto popísal tok krvi v tele, prúdenie krvných plynov a ich výmenu. Prišiel na to, že v obehu cirkuluje oxid uhličitý, vtedy ho označil ako sadze, od ktorých sa krv musí očistiť v pľúcach. René Descartes, francúzsky filozof, ktorý objavil hypofýzu tvrdil, že táto drobná žľaza je sídlom ľudskej psychickej činnosti.

HYGIENA - PREVENCIA PROBLÉMOV

V období renesancie a humanizmu nastal rozvoj hygieny. Ľudia si začali uvedomovať to, že zákroky sa musia vykonávať v sterilnom prostredí, kde nemajú do rán prístup baktérie, vírusy, či plesne. Postupne, s pribúdajúcimi rokmi sa tieto začali účinne ničiť a zaviedli sa zásady sepsy a antisepsy. Sepsa ako zabránenie vstupu baktérie do krvi a otvorených telových dutín a antisepsa ako ničenie už preniknutých mikroorganizmov do tela človeka. Rozvinuli sa opatrenia akými sú dezinfekcia a sterilizácia. Nástroje, ktorými sa na pacientov siahalo, prípadne ktorými sa ošetrovali, či rezali museli byť čisté a zbavené akýchkoľvek vyvolávateľov infekcií. Tieto opatrenia viedli k menšej úmrtnosti pacientov po chirurgických zákrokoch a znamenali pre medicínu veľký krok vpred. Zlepšila sa tiež starostlivosť obyvateľstva o čistotu tela i domova.

ZAČALI FUNGOVAŤ NEMOCNICE

Postupne, ako sa nemocnice začali oslobodzovať od vplyvu cirkvi, viedlo to k pokroku zdravotníckej starostlivosti v nich. V nemocniciach začala fungovať stála lekárska služba, už do nich lekári nechodili len ošetrovať pacientov a ordinovať lieky. Ľudia v nemocnici trávili čas až kým sa úplne nezotavili pod dohľadom lekárov. Prví nemocniční lekári sa objavujú vo Francúzsku a Nemecku.

ČESKÍ LEKÁRI

Medzi významnými bádateľmi nechýbali ani mnohí českí lekári ako Jan Černý, autor prvého českého herbára s názvom Kniha lekářská. Snáď najznámejší predstaviteľ medicíny Jan Jessenius, anatóm a spoločenský činiteľ, vykonal v Prahe prvú verejnú pitvu.

Všetko, čo je už objavené, je pre ľudí mimoriadne jednoduché, stačí sa to naučiť správne použiť v praxi. Dnes si už ani nevieme predstaviť existovať bez základných poznatkov o ľudskom tele, ktoré ovláda takmer každý laik. Za to, že dnes môže medicína fungovať na tak vysokej úrovni a jej rozvoj napreduje míľovými krokmi, patrí vďaka predovšetkým vedcom, čo stáli pri jej zrode.

Pre Senior Portál napísala
Martina Halajová


Diskuze

Pokud chcete přidat komentář, musíte se přihlásit, respektive zaregistrovat.

Marpok | 14. 02. 2011, 10:33

České lékařství je obdivuhodné, škoda, že si to málo lidí uvědomuje a zatracuje lékaře za jejich protesty. Obdivuhodné proto, že i s tak malým zázemím je světovou jedničkou například v dětské kardiochirurgii, což málokdo ví. Čeští a slovenští lékaři patří ke světové špičce, je smutné pozorovat společnost, která dohnala lékaře ke krokům, jaké podnikají v tyto dny. Je to však logické vyústění morálního kreditu společnosti, ve které si váží více i například uklizečky a kde není možné dovolat se spravedlnosti jiným než extrémním způsobem.

Na seznam článků

 
 
PŘIHLÁSIT SE REGISTROVAT SE
Zvetsit pismo Vychozi velikost pisma Zmensit pismo
Přidejte se k nám na Facebooku Doporučit známému