Stratená generácia - nesmrteľná tvorba

Pošlete nám svůj recept Sdílet na Facebooku
29. 07. 2019
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia - sme suroví a povrchní, myslím, že sme stratení...“ Takto znie citát z knihy E. M. Remarqua, ktorým charakterizovala Gertrúda Steinová povojnových spisovateľov. Títo, hoci sa nikdy nestretli, popisujú vo svojich dielach hrôzu vojny s rovnakým zápalom. Napriek tomu, že ju prežili a mohli sa tešiť na pokračujúci život, necítili nič. Cítili sa prázdni, unavení, stratili všetky ilúzie o svete a realita pre nich už nikdy nebola taká ako predtým...

NAJVÝZNAMNEJŠÍ PREDSTAVITELIA

Erich Maria Remarque

Autor nemeckého pôvodu, ktorý bol ako 18 ročný dobrovoľne odvedený na front spolu so svojimi spolužiakmi z gymnázia. Bol učiteľom a žurnalistom. Najväčší úspech mu prinieslo autobiografické dielo známe pod názvom Na západe nič nového. Po jeho vydaní mu bolo odobraté nemecké štátne občianstvo a knihy sa verejne pálili. Autor sa presťahoval do Švajčiarska, kde aj zomrel. Hlavným hrdinom príbehu je študent Paul Bäumer a jeho kamaráti. Bolo im povedané, že na front idú bojovať za vlasť. No až po príchode na front si uvedomujú, že prišli hájiť záujmy mocných, ktorí ich vyslali do neľútostného boja. Hrdinovia v priebehu deja prichádzajú na to, že knižné vedomosti sú im na nič  a v živote má význam predovšetkým priateľstvo, láska a dôvera. Musia si zvyknúť na boj v zákopoch, na to, že pokiaľ nebudú dosť šikovní a mnohokrát aj bezohľadní, sa im neujde jedlo... A tak v príbehu mladí chlapci, vytrhnutí z dozrievajúceho detstva, vraždia, bojujú, trpia a predovšetkým nechápu. Nechápu zbytočnosť celého krvavého vyčíňania ľudstva. Postupne všetci hynú. Hlavný hrdina zomiera ako posledný. V októbri roku 1918 padol v boji Paul Bäumer a v novinách informujúcich o vojne vychádza článok s názvom: Na západe nič nového...

Ernest Hemingway

Bol synom lekára a poľovníka. Otec v ňom už v mladosti vzbudil záujem o prírodu, ktorú vo svojich dielach často spomína. Po strednej škole sa stal novinárom a pripojil sa v roku 1918 k ambulantnej jednotke American Field Service, s ktorou sa dostal na front. Do konca prvej svetovej vojny slúžil v Taliansku. Keďže bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte, vzbudil veľký publicistický záujem. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí Nobelovou cenou ocenená novela Starec a more. Hlavným hrdinom je starec Santiago bojujúci proti nepriateľom /žralokom/ o svoj úlovok. Autor dielom poukázal na vnútornú silu človeka a na to, že sa nemá v živote vzdávať za žiadnych okolností. Do stratenej generácie ho zaradil román Zbohom zbraniam. V ňom sa hlavný hrdina Frederick Henry boujúci na talianskom fronte dostáva do nemocnice. Tu spozná krásnu ošetrovateľku Catherine. Zamiluje sa a dvojica sa rozhodne spolu ujsť do Švajčiarska. V momente, keď sa zdá, že hlavný hrdina nebude vojnou nijak poznačený, tehotná Catherine zomiera pri pôrode aj s jeho dieťaťom. Hoci vojnu prežil, už nikdy nebude šťastný a nenájde zmysel života. Vojna mu vzala všetko, čo pre neho malo cenu. Ďalšie dielo Komu zvonia do hrobu sa odohráva počas španielskej občianskej vojny. Autor v ňom zdôrazňuje, že nezmyslené boje neničia život len jednotlivcom, ale ničia celé ľudstvo. Za motto celého diela si vybral verše z básne renesančného básnika Johna Douna: „...trápi ma smrť každého človeka, lebo ja som súčasťou človečenstva a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu, lebo zvonia tebe“.

Romain Rolland

Autor vyštudoval históriu a celý život komponoval, preto aj jeho diela sú presiaknuté hudobnými motívmi. Bojoval proti fašizmu a Goetheho cenu za umenie a literatúru, ktorú mu udelila Hitlerova vláda, odmietol prevziať. Na pozvanie prezidenta Masaryka navštívil Prahu. Medzi Rollandove najznámejšie diela patrí novela Peter a Lucia. Znova je to príbeh poukazujúci na zbytočnosť vojny, smiešnosť školského vzdelania v ťažkých životných situáciách a na hodnotu lásky, priateľstva. Mladý vzťah počas celého diela sprevádza tieň smrti, či už v podobe zomierajúcich ľudí, útokov, či rusovlasého dievčatka zjavujúceho sa ako predzvesť nasledujúceho nešťastia. Peter bol študent a vojnu bral ako koniec svojho života. V momente, keď mu oznámili, že musí ísť bojovať, prestal sa učiť. Lucia, dievča žijúce len s matkou, zarábala na živobytie maľovaním obrazov. Dvaja mladí ľudia so životom pred sebou spolu snívali o budúcnosti a zároveň vedeli, že žiadna nebude. Rozprávali sa a hľadali útechu v tom druhom. Na záver diela sa hrdinovia vyberú na Veľký piatok do kostola. Cez omšu uskutoční nepriateľ nálet, počas ktorého spadne bomba aj na kostol a hlavné postavy v objatí zomierajú. Nádej im v nehostinných časoch dala jedine láska... Láska, čo sa zrodila pod krídlom smrti.

Wiliam Faulkner

Autor vo svojej tvorbe nadviazal na Jamesa Joyca. Napísal protivojnový román Sartoris, kde popisuje život južanskej rodiny zasiahnutej vojnou- už nikdy nebol taký ako predtým.

Autori vytvorili diela z vlastných skúseností. Sami stáli na pokraji smrti a preto vedeli tieto okamihy dokonale popísať. Tak dokonale, že každý jeden z nás sa z nich môže učiť šťastne žiť a ďakovať za to, že sa nemusí deň čo deň báť o holý život. Radujme sa z maličkostí a neriešme nepodstatné veci, buďme radi, že VIEME byť šťastní a nie sme „stratení“.

Pre Senior Portál napísala
Martina Halajová


Diskuze

Pokud chcete přidat komentář, musíte se přihlásit, respektive zaregistrovat.

Na seznam článků

 
 
PŘIHLÁSIT SE REGISTROVAT SE
Zvetsit pismo Vychozi velikost pisma Zmensit pismo
Přidejte se k nám na Facebooku Doporučit známému