Ako funguje pamäť?

Pošlete nám svůj recept Sdílet na Facebooku
16. 09. 2017
Určite ste sa už často zamysleli nad tým, ako je možné, že človek si dokáže zapamätať neskutočne veľké množstvo informácií. Kde sa ukladajú? Ako to, že za určitých okolností sa pamäť znižuje? Do akej miery možno počet uložených informácií v mozgu ovplyvniť? Aké druhy pamäte poznáme? To všetko sa dozviete.

PAMÄŤOVÁ STOPA

Na človeka pôsobia bežné životné situácie, ovplyvňujú ho vlastné emócie, tváre, zvuky. Všetko to, čo človek prijíma akýmkoľvek zmyslom sa mu ukladá do pamäte. Čo to však znamená „ukladať do pamäte“? Dodnes nie je presne objasnené vytváranie pamäťových stôp, predpokladá sa však, že ukladanie informácií je umožnené vďaka syntéze nových bielkovín a tvorbe neurónových spojení.

Môžeme si to predstaviť nasledovne: prijmeme informáciu, ktorú sa chceme naučiť, napríklad nejakú vetu. Táto putuje do mozgu prostredníctvom za sebou spojených nervových buniek. Na prvý raz sme si vetu nezapamätali a preto si ju povieme ešte raz. Informácia znova prebehne cez tie isté neuróny, povieme si vetu ešte pár krát a informácia si vychodí svoju cestičku v spojení neurónov. Keď večer po učení zaspíme, v mozgu sa nasyntetizujú bielkoviny, ktoré už naučenú informáciu obsahujú. Tieto sa označujú ako pamäťové stopy. Na to, aby však pamäťová stopa bola trvale výbavná, je nutné si si informáciu pravidelne opakovať. Platí, že každým dňom od naučenia zabúdame viac a viac, pričom maximum informácií sa zabudne na tretí deň. Preto by sme mali práve tento venovať opakovaniu. A následne si informáciu pripomenúť raz za pár týždňov.

ČO OVPLYVŇUJE PAMÄŤ

Iste ste si všimli, že niekedy si veci zapamätáte rýchlejšie a ľahšie a niekedy sa to dokonca vôbec nedá. Ako je to možné? Pri prijímaní nových informácií je mimoriadne dôležitá pozornosť a koncentrácia. Preto, pokiaľ nemáte dostatok energie ani na to, aby ste držali oči otvorené, radšej sa ani nepokúšajte naučiť niečo nové. Je to vtedy zbytočná strata času.

Na to, aby ste si dokázali zapamätať čo najviac, je nutný predovšetkým spánok a odpočinok. Platí staré pravidlo, že kto zaspí pred dvanástou v noci, má najlepší spánok. Pokiaľ zaspíte dostatočne skoro, môžete sa i skorej zobudiť a ráno budete svieži a plní síl. Ráno je ideálna doba na prijímanie nových informácií, pretože mozog je odpočinutý, pamäťové stopy sú v ňom uložené a je pripravený na zaznamenávanie ďalších. V raňajších hodinách možno mozog prirovnať k pokojnej hladine oceánu. Predstavte si, že do neho vhadzujete kamienky. Po kamienku na pokojnej hladine sa vytvoria veľké kruhy, čiže ak do neho vložíte nejakú informáciu, táto sa lepšie zaznamená.

Vo večerných hodinách a pri únave, je mozog jeden veľký rozbúrený oceán a vhodenie informácie ako kamienka si ani nevšimne. Pamäť ovplyvňuje i strava. Základom je nikdy nevykonávať nijakú psychicky náročnú činnosť po jedle, pretože vtedy má mozog voľno. Veľké množstvo krvi sa presunie do čriev, aby sa uskutočnilo trávenie a vy máte chuť na odpočinok a spánok. Je to úplne normálne, preto rešpektujte svoje telo. Ak chcete stravou pomôcť svojej koncentrácií, jedzte predovšetkým ovocie, zeleninu, bielkoviny a svoj účel splnia i jednoduché cukry v podobe sladkostí, ktoré urýchľujú myslenie.

AKÉ DRUHY PAMÄTE POZNÁME

Senzorická pamäť slúži na zapamätanie si informácie len po dobu 5 sekúnd, pokiaľ má byť táto zaznamenaná na dlhšiu dobu, musí sa na ňu sústrediť pozornosť.

Krátkodobá pamäť umožňuje zapamätanie si na dlhšiu dobu, no o tom, či informácia prejde aj do dlhodobej pamäte sa v mozgu rozhoduje na základe jej dôležitosti. Ak ju tento vyhodnotí ako niečo, pre človeka potrebné a užitočné, nasleduje proces dlhodobého ukladania.

Dlhodobá pamäť zabezpečuje pamätanie si na celý život. Predpokladá sa, že je neobmedzená a človek sa dokáže tým pádom naučiť nekonečné množstvo informácií, ak by vyvíjal snahu.

ZLEPŠENIE PAMÄTE

Máte ho vo svojich rukách. Mozog je nutné neustále trénovať. Ideálne je lúštenie krížoviek, sudoku, tajničiek, čítanie kníh, či každodenné odpočítavanie čísla 7 od stovky, či tisícky. Na zlepšenie pamäte dobre vplýva i sledovanie vedomostných súťaží v televízií. Mozog tak bude neustále zaplavený novými informáciami a kedykoľvek pripravený myslieť a pamätať si.

Pre Senior Portál napísala
Martina Halajová


Diskuze

Pokud chcete přidat komentář, musíte se přihlásit, respektive zaregistrovat.

Na seznam článků

 
 
PŘIHLÁSIT SE REGISTROVAT SE
Zvetsit pismo Vychozi velikost pisma Zmensit pismo
Přidejte se k nám na Facebooku Doporučit známému